Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
DohňanyHľadať
 
 

História obce

Prvá písomná zmienka o obci Dohňany pochádza z  roku 1471. Obec sa spomína  v súpise lednického panstva spolu s ďalšími 21 obcami. V súčasnosti sa tento dokument t.j. darovacia listina nachádza v Budapešti.
Amatérsky bádateľ a výskumník barón Emil Friedrich Johannes Höening O Carroll, ktorý žil v Púchove koncom 19. storočia, kde je aj pochovaný sa zaoberal  históriou 2. storočia p.n.l. a 3 storočia nášho letopočtu. Zväčša náhodné nálezy na skale v Dohňanoch, či na dohnianskom sú akýmsi svedectvom o živote zo staršej doby kamennej, k archeologickým nálezom z púchovskej doliny patrí mamutia kosť,  brúsená kamenná sekerka spolu s inými kamennými nástrojmi, podľa ktorých usudzujeme, že medzi prvými ľuďmi, ktorí sa tu usadili bol praveký človek v 4. až 3. tisícročí pred Kristom.

Výraznejšie stopy v celej doline zanechali Kelti, o ktorých je  známe, že boli nielen vynikajúcimi remeselníkmi ale aj roľníkmi. o čom svedčia železné nástroje ako nôž, kosák, kliešte alebo dokonca plužná radlica. Na území Púchovskej doliny sa našli aj strieborné a  zlaté keltské mince s nápisom BIATEC.
K najvýznamnejším nálezom obce patrí keramika zo staršej doby rímskej, teda do konca 1. storočia pred Kristom, ktorá sa našla na Skale v Dohňanoch. Túto lokalitu prebádal externý spolupracovník Považského múzea v Žiline Ernest Poliak v roku 1963.
Počas Veľkomoravskej ríše, okupovali toto územie  Kvádi, Rimania, Huni i Avari. Začiatkom 13. storočia vpadli na územie dnešného Slovenska ázijský nájazdníci -   Tatári. Dôkazom ich pôsobenia v Púchovskej doline môže byť hrob, ktorý našiel barón Höening na kopci Gýmeš pri Ihrišti a v ktorom, podľa jeho názoru, bol pochovaný tatársky vojak s konskou podkovou, 18 cm dlhým železným oštepom s tulajkou, 56 cm  dlhú železnú dýku, 59 cm dlhú železnú šabľu a okrúhly pozostatok kovového pancierového obleku.

Po viacerých morových epidémiách koncom 15. storočia v niektorých oblastiach a ich osadách obyvateľstvo takmer celkom vyhynulo. Na popud kráľovskej moci boli aj do končín severozápadného Slovenska pozvaní pastieri z Valachie (oblasť dnešného Rumunska) a z Ukrajiny, tvrdý prízvuk a koncovky starých ukrajinských priezvisk sa dodnes zachoval v susedných dedinách Mariková, Papradno. Valasi sa usadzovali na okrajoch dedín, v horách a dolinách, kde si zakladali Kopanice, ktoré sa nám v Púchovskej doline zachovali doteraz. Venovali sa pestovaniu najzákladnejších plodín ako aj chovu dobytka. Najstaršie písomné doklady o týchto osadníkoch pochádzajú z rokov 1532 v Dubkovej, ale aj Záriečí a Mostišti. 
Jednou zo smutných udalostí z histórie Dohnian a Púchovskej doliny boli plienivé vpády Turkov na jeseň roku 1599. Tento výbojný národ len z Považia odvliekol do otroctva 13 000 ľudí, v druhej polovici 17. storočia sú nám známe prípady unesených manželiek rukou tureckých vojakov. Z tohto obdobia vzniklo množstvo povestí o udatných hrdinoch brániacich obce pred tureckým nebezpečím, rôzne povesti a legendy zozbieral spisovateľ Milan Húževka, ktorý pochádza zo Zbore.
Dôsledkom tureckých rabovačiek a zvyšujúcich sa nárokov lednických pánov obec Dohňany na čele s Jurajom Hacajom, v roku 1820 povstala proti vymáhačom daní.
Rok 1848 je rokom zrušenia nevoľníctva a teda aj panstiev, čo znamenalo, že poddaní z Dohnian, Mostišťa a Zbory dostali pozemky do svojho vlastníctva.

Prostredníctvom školstva v 19. storočí sa začal silný maďarizačný útlak, "vďaka" ktorému môžeme mapovať históriu vzdelávania. Koncom 19. storočia bola v Dohňanoch postavená erárna škola, kde pôsobili významné osobnosti slovenských a českých dejín. Z najdôležitejších spomenieme učiteľa a publicistu Antona Bieleka, Jozefa Bieleka, zakladateľa spolku Cirkevno - literárna slovenská škola v Budapešti, Ferka Urbánka, Jozefa Gregora Tajovského a výtvarník, spisovateľ František Volf z južných Čiech, v Dohnianoch pôsobil v rokoch 1922 - 1929.

Povojnové obdobie a hospodárska kríza primäla mnohých občanov Dohnian, Mostišťa a Zbory vycestovať za prácou do Ameriky, s úmyslom vrátiť sa, no mnohí sa kvôli zadĺženosti vrátiť nemohli. Takto odišlo z obcí Dohňany, Mostište, Zbora spolu asi 20 rodín.

S príchodom druhej svetovej vojny a prenasledovaním židov sa príslušníci tohto národa, snažiac sa o prežitie buď opustili obec a odišli do zámoria alebo prestúpili na kresťanskú alebo evanjelickú vieru a zároveň si  nechali zmeniť priezvisko. Celkom bolo v Dohňanoch prekrstených 44 židov, z ktorých si niektorí priali po víťazstve nad fašizmom, byť opäť židmi.  Počiatky usadzovania sa židov v oblasti Púchovskej doliny sa datuje od prvej polovice 19. storočia.

Krátko po vojne v roku 1918 mali Dohňany svoj vlastný poštový úrad. V roku 1935 sa začala výstavba železničnej trate v úseku Púchov - Horný Lideč, dokončená bola v roku 1937, o dva roky neskôr bola zavedená elektrifikácia v obci Dohňany

Druhá svetová vojna a vznik Slovenského štátu nemal výraznejší vplyv na zmeny v spôsobe života. Obce Dohňany, Mostište, Zbora boli oslobodené príslušníkmi rumunských ozbrojených zborov 1. mája 1945.
V roku 1949 započala elektrifikácia v Zbore, Mostište sa elektrického prúdu dočkali až v 60-tych rokoch. Dohňany sa v roku 1946 mohli pýšiť kinom s premietacím prístrojom, riadnu autobusová dopravu v Dohnianoch zriadili v r. 1947. V roku  1979 boli administratívne pričlenené k obci aj Mostište a Zbora. Spomínané obce  majú svoj vlastný Dom smútku: Zbora od 80. rokov, Dohňany od 90. rokov, Mostište od 1994; svoje vlastné domy kultúry, cintoríny, Zbora aj svoj vlastný kostol.


 

dnes je: 24.9.2017

meniny má: Ľuboš, Ľubor

Páči sa Vám naša nová stránka?
 
 
173

 
 
 
1

 
 
 
22

 
webygroup
ÚvodÚvodná stránka